Rovnováha je stav vyrovnanosti, vyrovnania medzi rozlične pôsobiacimi silami.

***

Svet je plný závisti, pretože ľudia vždy vidia len výsledok, ignorujúc pritom to, čo stojí za úspechom. Nikoho nezaujíma koľko hodín denne si trénoval, koľko rokov si musel platiť za drahé hodiny v agentúre, keď si pri tom sám nemal na jedlo, koľko kíl si musel zhodiť, koľko si sa musel po večeroch učiť.... koľkokrát si bol odmietnutý. Všetka snaha, celé tie roky námahy sa stratia v okamihu, keď príde sláva. 

***

Pre Suha bolo obdobie pred ich debutom v mnohom jednoduchšie ako pre iných, no v mnohom zložitejšie. Ako syn v rodine, ktorá by mohla financovať pol krajiny nikdy nepocítil, čo je to hlad, aké to je, mať existenčné problémy. No, všetko má aj svoju druhú stránku. Jeho rodičia od neho vždy vyžadovali dobré výsledky v škole a očakávalo sa od neho, že bude pokračovať v ocových šľapajách. No Suho bol iný. Netúžil po nudnej práci v kancelárií... On chcel stáť na pódiu a počuť fanúšikov skandovať jeho meno. Dlho sa odhodlával vyjsť s pravdou von, no mal šťastie. Jeho rodičia mu prísľubili podporu, avšak pod podmienkou, že v škole bude aj naďalej dosahovať požadované výsledky.

Suho vedel, že nemá žiaden výrazný talent. V speve aj v tanci bol priemerný, jeho výzor bol tiež len mierne nad štandardom. Prečo ho vzali do SM mu nikdy nebolo celkom jasné, no rozhodne sa nesťažoval. Možno ho nemusel počas tých rokov trápiť nedostatok peňazí na lekcie a necítil tak nutnosť debutovať čím skôr, no... Aj tak po tom túžil. To bol predsa dôvod, pre ktorý bol tu. Z jeho strany nešlo o vypočítavosť, či výber kariéry... Úprimne túžil stať sa idolom. Navyše, hoci ľudia vravia, že je inteligentný, sám sa za veľmi múdreho nepovažoval. Jeho akademické výsledky si musel vydrieť. Ešte z neho ani nestihol opadnúť pot z tréningu a už mal nos v učebniciach. 

Uplynul rok... dva.... tri... Už to ani nemal silu počítať. No postupne prichádzali ďalší a ďalší a konečne sa začala formovať skupina. Nový ambiciózny projekt SM. Možno by bol viac premýšľal o tom, či je to pre neho vhodné, možno by vycítil nebezpečenstvo byť leadrom tak veľkej skupiny, ak by na ten moment nečakal tak dlho. A možno nie. Možno by sa vôbec nič nezmenilo. 

***

Kris bol rodený vodca. Život ho naučil ako sa postarať sám o seba, ako nevyvolávať problémy, ako sa asimilovať. Ľahko sa adaptoval do nového prostredia, dokonca ani nemal problém s jazykovými bariérami. Jeho slabou stránkou však boli ľudské city. Nie žeby bol chladný... no bol rezervovaný. Príliš veľakrát sa popálil. Už nedokázal ľuďom veriť tak ako kedysi.

Ani sám si nebol istý, prečo sa rozhodol pre kariéru idola a to ešte v Južnej Kórei pod jednou z ich najväčších spoločností... Na čo vtedy myslel? Na začiatku sa to dalo zniesť. No postupne... toho bolo proste priveľa. Kris vyrastal v iných podmienkach, videl ako to funguje v iných krajinách a na kórejské štandardy si proste nedokázal zvyknúť. Hlavne nie na neférovosť pri trestaní. Pred debutom si opakoval, že sa to zlepší... akonáhle budú slávni, tak ich začnú brať inak. Všetko bude lepšie. No nestalo sa. A k jeho už existujúcim problémom, pribudol stres z fanúšikov a kopec ďalších povinností ako leadra skupiny.

Až mal toho jedného dňa dosť. Čo je veľa, to je moc. Snažil sa. Naozaj sa snažil, no už viac nedokázal v sebe držať všetkú tú zlosť, sklamanie, strach, bolesť... Jeho srdce to nezvládalo. Zbalil si svojich pár vecí a už sa nevrátil. Netušil, že neopúšťa len skupinu a fanúšikov, ale že odchádza aj od niečoho oveľa väčšieho... od niečoho, čoho silu si dovtedy ani neuvedomil. 

***

Suho a Kris boli ako oheň a voda. Zatiaľ, čo Kris si dokázal získať rešpekt jediným pohľadom, Suho musel členov prosiť, aby sa správali slušne. Kris bol ako prísny otec, ktorého deti počúvajú a Suho ako mama, ktorú deti využívajú. Napriek tomu, sa obaja vzájomne rešpektovali a dopĺňali. Problémy vždy nastali, len keď boli odlúčení. Suho nevedel, kde robí chybu a ako to napraviť, no možno s výnimkou Kyungsoo akoby za ním zo skupiny nikto neprišiel pre radu. Sehun mal Luhana, Kai Taemina a Chanyeol a Baekhyun mali vlastnú hlavu. On bol ten, ktorý vždy ostal sám. No keď bol na blízku Kris... všetko bolo iné. Suho ani netušil ako, no postupne začal na Krisa žiarliť. Prečo jeho poslúchajú? Prečo jemu dôverujú? A tak sa začali prvé hádky... Keby vedel, ako to dopadne, nikdy by nič nepovedal. No ako bol Kris zvyknutý držať veci v sebe, Suho bol zvyknutý všetko vypustiť von. 

Možno mal byť opatrnejší... pozornejší. Možno sa mal spýtať on, či je Kris v poriadku. Napokon ku komu šiel pre radu? Komu sa zdôveroval? Ak všetci chodili za ním, kto mu ostal, s kým by sa podelil o svoje starosti on? Toľko chýb... Je možné ich ešte napraviť?